Aj o tom ako mi nepridelili intrák...

        Posledných pár mesiacov v mojom živote bolo ako jazda na horskej dráhe. Raz si hore, raz si dole. Inokedy visíš dole hlavou... V septembri som nastúpila do maturitného ročníka, jééééj, okrem stresov z maturít som si mala vybrať aj vysokú školu, čo bol trošičku problém u mňa. Nemyslite si, že by som na školu ísť nechcela, ja som chcela ale nevedela kam. Keď mňa baví všetko a chcem skúsiť všetko čo sa dá, čo život ponúka. Preto vybrať si jeden odbor ktorému sa budem venovať najbližších 5 rokov nebolo tak jednoduché ako sa zdalo. Prešlo pár mesiacov, prišli Vianoce s nimi aj nová osoba v mojom živote a ja som na výber vysokej kašlala. Zatiaľ čo moje spolužiačky sa už pripravovali viac na prijímačky ako na samotné matury ja, som behala po vonku do 3-4 rána a potom utekala do školy na 8. Nechápem čo sa so mnou dialo do teraz, ten chlapec nebol vhodná partia ale ako sa hovorí zakázané ovocie chutí najviac... Týždeň pred ústnymi maturami som sa spamätala, s chlapcom sme sa rozišli, dosť ma to bolelo ale keď sa na to spätne pozerám presne to som potrebovala. Nebudeme si klamať, maturovať so zlomeným srdcom nebolo práve easy ale ako všetko aj toto som dala na pána (čisté jednotky). Podarilo sa mi dokonca aj podať prihlášku na vysokú, síce dodatočnú ale prijali ma. Nemohla som byť šťastnejšia ale ako som už spomínala, raz sme hore a raz dole a tak to bolo aj v tomto prípade. Do školy ma síce zobrali ale internát mi nepridelili pre nedostatok miesta. A tak trávim posledných pár hodín hľadaním nejakej izby, ktorá by ma ako študenta nezrujnovala ale zároveň aby to nebola posteľ pod holým nebom. 

  

  Týmto všetkým som len chcela povedať aby si nezúfala ak sa niečo nedarí, všetko sa raz na dobré obráti a ak ti niečo nevyjde, príde niečo ešte lepšie :) 

CS